10. januára 2008

Iný kraj, iný mrav...

Je tu možno pár vecí na ktoré by sme chceli poukázať a priblížiť vám týmto spôsobom fínsku kultúru a príhody ktoré sa nám stali. Jedna z vecí, ktorá je veľmi bežná je, že keď Fín/ka sediaci/a vedľa vás v nejakom dopravnom prostriedku (v mojom prípade v lietadle), nedajú nijakým spôsobom najavo že chcú alebo práve vystupujú. Sedel som v uličke, po chvíli chcel ísť ujo pri okne na toaletu, jediné čo som zaregistroval bolo len také jemné mávnutie rukou a už iba to ako sa dvíha aby prešiel. Včera na uvítacej prednáške o fínskej kultúre sme sa dozvedeli že spôsob ako to zbadáte je taký, že sa ľudia ktorí chcú vystupovať (napr. v MHD) začnú nasadzovať čiapku a rukavice na seba a pomaličky sa tlačiť k uličke. Nepadne však žiadne slovo ani náznak toho čo vlastne chcú. Keď sa napríklad pozdravíte niekomu na ulici a on sa vám neodzraví, je to určite Fín. Ďalšia príhoda sa stala pri kúpe SIM karty, vošli sme všetci štyria do predajne a tak som sa pýtal za nás všetkých, vybafol som to na predavača že potrebujeme SIMky do mobilov. Chlapík otvoril skrinku v ktorej ich majú a oznámil mi že majú žiaľ iba poslednú lebo mali inventúru tak mi ju teda vsunul do rúk že nech si ju zoberiem a nič za ňu nepýtal. Trošku som sa čudoval a pýtal sa ho či to myslí vážne že je zdarma, na moje prekvapenie to bolo skutočne tak. Ešte dlho po tom som to rozdýchaval.

Žiadne komentáre: