Cesta

Ja osobne som išiel autom do BA, chalani si dali zraz na autobusovej stanici niečo pred desiatou. O 10.15 vyrazili do Blavy, kde prišli okolo druhej. Samozrejme, keďže jediný zákon ktorý skutočne funguje je zákon schválnosti, takže noc pred tým usilovne snežilo takže sme mali všetci obavy aby sme prišli v poriadku. Na druhej strane to bol aj trošku paradox, snehu nám veľa nedoprialo kým sme boli ešte na Slovensku, ale asi preto že mierime do snežnej krajiny. Na hlavnú autobusovú stanicu na Mlynských nivách v Bratislave som dorazil o 15.00, chalani tam už čakali boli čakajúc hneď pri v chode plní dobrej nálady s veľkými batohmi. Čas ubiehal veľmi rýchlo, posledné smsky a volania rodičom a našim láskam na území Slovenska, to však pokračovalo aj v autobuse. O 16.00 nám odchádzal autobus s nástupišta číslo 12 na letisko Schwechat do Viedne, ešte som sa rozlúčil s mojim bráškom, zaplatil ujovi šoférovi nekresťanských 30 sk,- za batožinu a vyrážali sme. Cesta ubiehala veľmi rýchlo keďže sme celú cestu presmiali a bol nás plný autobus. Po tom ako sme vystúpili ešte pribehol za Tomášom chalan so šálom ktorý si tam skoro zabudol (nuž, asi by to teraz ľutoval že ho nemá).

Z letiska sme boli riadne vyguľaní, bolo väčšie ako sme čakali. Check-in otvárali až o hodinu po našom príchode tak sme sa ešte trošku pomotali, váha batožín nakoniec nehrala žiadnu rolu keďže nám ich ani nevážili (teda tak sa mi zdalo). Mali sme trošku problém lebo letenky ktoré pre nás mali pripravené boli v Business class nie v Economic, teda mali sme byť pôvodne v tej luxusnejšej časti, okrem Mateja. Nakoniec nám to aj tak opravili a boli sme Economic, bol som však trošku sklamaný lebo som nesedel s chalanmi ale s nemým Fínom ktorý letel tiež do Helsínk (teraz mi je už jasné že nebol nemý, ale len obyčajný človek z Fínska), jediné slová ktoré sme si povedali moje "Nazdravie" keď si kýchol a jeho "Ďakujem". To že som s nimi nesedel je škoda aj preto že som chcel vidieť ako sa bude Michal tváriť, keďže toto bol jeho prvý let.