Vraj sa ľudia vo Fínsku nevedia zabávať

Už keď sme boli na uvítacom programe pre zahraničných študentov, o ktorom som písal v predchádzajúcich úryvkoch, niekoľkí účinkujúci nám rozprávali, že Fíni sú v prevažnej miere uzavretí ľudia, málokedy a v ojedinelých prípadoch začnú debatu s neznámym človekom, vraj rešpektujú jeho súkromie a na oplátku si vyžadujú niečo podobné. Ak nevynaloží úsilie pre rozhovor niekto cudzí, resp. zahraničný, sami toho povedia naozaj len veľmi málo. Česť výnimkám, keďže sme aj takých iniciatívnych Fínov stretli, no v porovnaní s tými tichými ich je veľmi málo. Príkladom tých komunikatívnejších sú učitelia, ktorých stretávame v škole a niečo nás učia, alebo naši tútori, ako napríklad Mika, ktorý je na videu a predvádza svojich sedem hlasov. Keď sa prejdete po chodbe na našej fakulte, to nie je ako u nás, študenti sedia potichu, každý si hľadí to svoje, alebo nič nerobí a "pozerá do blba", možno po okoloidúcich, no nič viac a potichúčky čaká na hodinu, síce možno rozmýšľa "nad nesmrteľnosťou chrústa", ale je to len môj subjektívny pohľad na vec, možno vážne niečo svetoborné v hlavách riešia tí ľudia, hmm?? No k veci, keďže som už stihol čo-to o Fínoch načrtnúť, aspoň ten môj pohľad, keď už nič iné :)

centrum mesta, vľavo je mestská tržnica, tam sa konali preteky sobov, v pravo knižnica na malom ostrovčeku

Jedného chladného a samozrejme pekného severského dňa sme sa hneď po kurze prežitia s Hnusákom pobrali smerom na sever, až nad rieku Oulujoki, ktorá sa obďaleč centra mesta vlieva do Botnického zálivu. Hodinová cesta na bicykloch na vysokoškolské internáty Univerzity of Oulu, kde sme stretli pár Slovákov. Neskôr nás zastihlo mierne poblúdenie, sklamanie no taktiež nič zaujímavé až na nejaké názvy v priemyselnej oblasti severného Oulu.

pozorne si všimnite tie postavy na jednotlivých písmenách

Keď sme sa už konečne dostali do centra mesta, na spiatočnej ceste, rozhodli sme sa s Tomášom, že kukneme do krčmy, podniku zvaného "Never grow old" - nikdy nezostarneš. Milo nás prekvapilo WC, kam sme zablúdili, príjemná čašníčka ale hlavne hudba, ktorá tam hrala. Sadli sme si hneď vedľa baru a pozorne sledovali ľudí, ktorí v pároch tancovali hneď pred spomínaným barom. Náš laický odhad bol taký, že tam hrala salsa, odnož latina, no tie páry sa tam krútili až nečakane dlho. Ale ako sa z toho tanca všetci príjemne tešili, až nám pod stolom nôžky poskakovali a z krčmy sme odchádzali ako keby sme ani neboli prešli takú dlhú cestu okolo celého mesta, jednoducho úúúúúžasné..

to je mi ale posedenie, tie záchody Tomášovi vážne pristanú, že? "Never grow old pub"