1000 náštevníkov na našej stránke

Dnes o 1:37 ráno sa na našu stránku nalogoval 1000-ci návštevník, pričom stránka bola zobrazená 1913-krát. Toto číslo nás všetkých príjemne prekvapilo, mysleli sme si, že takéto číslo dosiahneme niekedy na konci našeho pobytu. Pre ujasnenie, ak Janko si pozrie zo svojho počítača našu stránku 5-krát v priebehu jedného dňa, započíta sa ako jeden návštevník a 5 zobrazení. Za 52 dní fungovania našeho blogu, ho priemerne navštívilo 19 ľudí denne.

Ďakujeme všetkým za návštevu na našej stránke a dúfame, že nám zachováte svoju priazeň aj naďalej. Budeme sa snažiť pravidelne uverejňovať nové príspevky, aby ste tu našli vždy niečo nové. Nehanbite sa a kľudne pridávajte svoje komentáre k príspevkom ak vás niečo zaujalo alebo napíšte, čo by sme mohli zlepšiť, budeme radi a určite vám odpíšeme.

Autori: Mišo (Mikele), Matej (Bajuz), Tomáš U. (Hnusák) a Tomáš R. (Impostor)

RETROSPEKTÍVA, alebo čo sme prežili a ešte nepredviedli

_

Na ceste do Oulu sme zažili udalosti a videli veci, ktoré sme si museli zachytiť

_
Uvítací program pre zahraničných študentov predviedli fínski študenti z našej univerzity,

_
či niekoľko účinkujúcich zinakadiaľ, ako títo humoristi z Kuopia, z juhu Fínska..

a nakoniec nezaradený prvok programu v našom prevedení :>

_
Zobrazenie večerného života na internáte, náš tútor Mika Manisto predviedol svojich sedem hlasov, pozorne si všimnite jeho výšku !!!

Naša prvá hodina fínštiny a spoločné čítanie všetkých zahraničných študentov, či Nemcov, Španielov, Portugalcov, Slovákov, Čechov, Japoncov, Litovcov, Poliakov a kto vie ešte koho..

_
Ako sme sedeli pri stole s našimi prvými fínskymi kamarátmi, mimochodom bratmi, prišiel Frančesko (ITA) a dostali sme sa práve k téme, kto má koľko rokov. Keď Tuomas, ten mladší Fín povedal, že má 26, Talian tomu nechcel veriť, povedal mu : "Ukáž mi svoj občiansky - Show me your ID" a potom mu uveril. Ako náhle sa Frančesko stratil v dave, Tuomas so Sakarim si z neho začali uťahovať.

_
Na jednom výlete k moru, nám Slovák Paľo z BA univerzity ukázal, čo všetko človek dokáže, aj taký spontánny beh po mori je umením. Niečo podobné predviedol aj Tomáš "footskater" v uliciach večerného Oulu

__
"Drifty" v podaní Michala sú skvostom, všetky pochádzajú z čistého ľadu :00

Nakoniec preteky na ľade, odporúčam si to pozrieť do konca. Majú síce tri kolá, ale na konci videa je taká "supermanovská čerešnička" :>

PS: odporúčam pustiť videá v prehliadači Internet Explorer, pre lepšiu kvalitu obrazu aj zvuku

Zima je späť

Tomáš - impostor napísal

Pred nedávnom som tu uverejnil článok s názvom Globálne otepľovanie, no teraz by som sa chcel ospravedlniť za šírenie poplašných správ a hneď aj vysvetlím prečo: Dnešný dneň som trávil nad svojou prácou z predmetu Informačné systémy podobne ako moj kolega Michal... (obaja si "dávame" na čas...) máme to odovzdať už o cca dva dni a tak mi veľa času na oddych neostávalo, ale večer predsa Michal dobehol za mnou do izby, že či sa s ním idem niekde prevetrať na bicykli. Ja som hneď súhlasil. Však prečo nie? No len medzi časom sa teplota mimo nášho inernátu trošíčku pozmenila... a tak som pre istotu vo svojom internetovom prehliadači skontroloval doplnok, ktorý mi prezrádza aktuálny stav počasia v Oulu aby som vedel, že čo ma von (v tunajšej "divočine") čaká.. bolo tam napísane: Mostly Cloudly, -12 °C, tak som sa patrične obliekol (termo nátelník, termo spodky, 2 ks termo ponožiek, ešte čosi na to) a šup ho von na bicykel. Previezli sme sa len tak po meste, kde-tu sme zachytili nejaký ten snímok a mne pomaly začínala byť zima. V meste som zbadal teplomer a tak som si ho odfotil. Ukazoval trošku inú tepltu a však pozrite.
Bolo tam nejakých -14°C. Nieže by to bolo veľmi veľa, ale ešte toto odfotiť, tam sa zastaviť a veď sme sa boli prevetrať, tak kam sa budeme ponáhľat.. lenže kam? po chvíli mi už bola taká zima.. juuj moje rúčky a nôžky už nevedeli pomaly čo od radosti, asi som tú teplotu a či oblečenie podcenil... Ponáhľal som sa na internát aby som sa konečne zohrial a tak som Michala trošku nehal za sebou. Konečne som sa dostal do cieľa... no poviem vám bol som rád :) už dávno som tak nepremrzol. Nabudúce sa asi ozaj lepšie oblečiem... Len teraz dúfam, že som to počasie nezakríkol...


Matej - bajuz napísal

Tesne potom, ako sa chlapci vrátili, dostali sme s Tomášom nápad, iba my dvaja, že pôjdeme navštíviť miestny cintorín. Už sme sa ho pokúšali nájsť aj predtým, no nejako sa nám to vtedy nepodarilo a na bicykloch sme sa previezli asi 5km od nášho internátu smerom na juh, keď sme si naivne mysleli, že obchádzame jazero a bola to široká rieka, miestami sa zužovala a inde zase rozširovala, čo nás zmýlilo. No nie o tom som ale chcel. Keď sme odchádzali na cintorín, teplota bola ešte stále -14 stupňov. Skúmaný objekt bol veľký, aj sme sa pofotili a spočiatku nám ani nebola zima.

No "prišiel na psa mráz" a takmer sme doplatili na to, že naše oblečenie nebolo dostatočne teplé a o necelú hodinu sme už boli späť na internáte. Takmer nám pomrzli nohy, keďže sme si zabudli obliecť termo ponožky. Ale výlet to bol pekný, síce sme boli na bicykloch tam, kde to je zakázané. Michal nám po príchode hlásil, že teplota v Oulu klesla na -17, no kosa ako sa patrí na tieto severne položené miesta Európy :>

Všedné ráno

Máme tu nový a krásny deň. Možno nie až tak krásny ako nový.. pre mňa by bol o mnoho krajší, keby trošku slniečko zasvietilo pomedzi mraky, ktorých (ako je tu zrejme zvykom) je tu neúrekom, no ale nie o tom som chcel. Ja som si už nejako zvykol, že keď sa "ráno" okolo tej pol desiatej zobudím a sadnem si za moje pc, tak zvyšok našej expedície ešte tvrdo spí a dnes... skúste si tipnúť čo asi robí Michal, Matej a Tomáš asi pol hodinu pred poludním... Hmm..? no predsa oddychujú :)

Však pozrite na nich, ako ležia vo svojich postieľkach :)











Síce by asi mohli namietať, že práve dnes je sobota a, že večer šli spať neskôr ako ja, ale takto je to takmer každý deň. Zobudia sa, daju si čajík, možno kávičku a šup ho na obed do školy.. pardon, na raňajky :)
Ale nemyslite si, že im to mám za zlé... veď len nech oddychujú pokiaľ nás nenútia chodiť do školy zavčas rána...

Deň D alebo "Ako sme si konečne zahrali"

Dnes bol skvelý deň. Podarilo sa nám vstať ráno o 7.00 (1. krát tak skoro čo sme tu) aby sme si odkrútili seminár z angliny ktorý by sme inak mali v stredu poobede. Výdatné raňajky, čajík, kávička. Tentokrát to boli skutočne raňajky a nie "obedo-raňajky" ktoré sme zvyčajne mávali po iné dni keď sme sa budili o pol 12tej a išli do školy priamo na obed ;-)
Z intráku sme vyrážali o 8mej, to bola vonku ešte tma.

Anglina bola fajn, robili sme posluch s porozumením, záznam bol však veľmi zhustený a bolo obtiažne nájsť správnu odpoveď vo vytlačených papieroch (dokonca aj ja som sa potil, pche). "Dobrá správa" však bola, že pani učiteľka je nejaká chorá takže nám štvrtková konverzácia odpadá (naše prezentovanie Slovenska sa odkladá na ďalší týždeň), nuž čo môže byť pre študenta väčšia úľava, ako keď niečo odpadne. Po návrate na izbu sme opäť zabili nejaký čas za počítačmi. Splnilo to účel, čas ubiehal rýchlo a už sme sa obliekali aby sme išli na obed. Po obednajšom odpočinku sa blížila 16. hodina. Už som sa tešil lebo dnes je deň na basketbal. Zbalil som si veci presne tak ako minulý týždeň ako sme si nezahrali (aj Michalovi keďže bol na bicyklo-výlete z ktorého to nestíhal) a išiel ku škole. Vstúpil som do budovy ale Michala nikde, tak som ešte volal čo je s ním (po chvíli prišiel) a išli sme sa pozrieť ako to tam vyzerá. Telocvičňa na 3. poschodí bola malá, útulná a pekná. Rýchlo sme sa prezliekli v šatniach ktoré boli na 1. poschodí a utekali hrať. Bolo nás 10 (Fíni a my) ale hralo sa 4 na 4 (1+1 vždy striedali). Viac menej sme si vyskúšali ako nám to ide, aj nejaký blok padol aj som nejaký rozdal. Suma sumárum zhodli sme sa na tom že sme si veľmi fajn zahrali. Po návrate domov večera a neskôr sauna (3x v saune, 3x šok studenou vodou), ešte teraz aj po dvoch hodinách čo sme boli v saune cítim príjemný pocit na tele.
Myslím že sa mi začína Fínsko páčiť stále viac a viac...

Konečne sme sa dočkali Slnka

Niežeby tu slnko nemali, ale my sme ho za tých 15 dní, čo sme tu, nevideli vôbec. Prvé dni tu stále snežilo, neskôr bola celé dni hmla alebo dážď. Dosť depresívne, keď vezmeme do úvahy, že tu je vidno tak 7 hodín denne. Až dnes sme sa slnka konečne dočkali. Východ sme zaznamenali cestou zo školy na internát, niečo po pol desiatej. Veľmi sme sa všetci potešili, že nám slnko svieti do očí a že konečne vrháme na zem tiene. S Tomášom R. sme sa rozhodli využiť túto šancu a urobiť nejaké zábery zapadajúceho slnka nad morom. Po obede sme sa vybrali do severozápadnej časti mesta, k zamrznutému moru. Keďže bolo jasno teplota vzduchu bola -10°C, dosť nás pri fotografovaní oziabali ruky, ale čo by sme pre dobrú fotku nevytrpeli? Však posúďte sami, páčilo by sa vám tam?

faktická poznámka: Slnko zapadlo o 15:15

Informatici si našli požieračku času

Jednou vecou sú informatici známi. Keď sa zrazu vyskytne príležitosť, aby mohli tráviť viacej času za PC a ešte keď má možnosť dokázať svojmu kamarátovi, že je v určitej hre lepší ako ten druhý, no PREČO NIE, prečo by neukázal, čo je v ňom. Niečo podobné sa stalo v náš druhý piatok trávený tu na severe. Keďže sa na našom internáte nachádza vnútorná sieť LAN, rozhodli sme sa zosieťovať niekoľko počítačov a zmerať si sily. Z nás štyroch pracujeme v jednej izbe na svojich počítačoch traja a v druhej izbe iba jeden, tímy boli preto vopred rozdelené. Všetci ostatní prisťahovalci, ktorí sa do nášho "hniezda hier" presťahovali aj so svojimi PC, išli automaticky do tej prázdnejšej miestnosti. V podstate bol tento súboj ČESKOSLOVENSKÝ.. hrali sme 6 Slováci a jeden Čech. Čerešničkou na torte bolo, keď prišiel Omar a kuká na nášho Counter Strike, ktorého sme hrali a vraví, ja chcem hrať tiež, ja budem Bin Ládin a hrať za teroristov. DOBRÝ NÁPAD, ved sa mu to predsa hodi, nie?

Team A .. Tomáš, Michal, Omar a Matej

Team B .. Tomáš, Kubo(CZ), Igor a Palo

Prvá hodina angličtiny

Kedže sme sa sem prišli zdokonaliť aj v angličtine, zvolili sme si dva predmety English Engineering a Intercultural English. Druhá menovaná sa nám začína až koncom januára. English Engineering je predmet zaoberajúci sa odbornou angličtinou v Informačných technológiách. Všetkým sa nám zdal užitočný, preto sme zašli za lektorkou p. Elinou Bergroth, aby sme sa dozvedeli o ňom niečo viac. Bola štastná, že nás môže mať v triede a že to bude určite osožné mať zahraničných študentov v triede plnej Fínov. Predmet pozostáva z dvoch praktických hodín a troch teoretických.

Dnes sme teda prišli do triedy na dvojhodinovku cvičení do počítačovej učebne, kde na nás prekvapene pozerali ostatní fínski študenti. Mali sme podľa predlohy napísať niečo ako motivačný list do zamestnania a životopis. Po dvoch hodinách sme všetci niečo spísali.

Následne boli ďaľšie tri hodiny teoretické. Tešili sme sa, že si konečne oddýchneme počas trojhodinovej prednášky našej lektorky. No radosť nás prešla hneď po vstupe do triedy. Asi 16 Fínov bolo rozdelených do 4 rovnakých skupín a veselo si štebotali anglicko-fínskym jazykom. Lektorka nás rozdelila, aby v každej skupine bol jeden z nás ako zástupca zahraničného študenta. Ja som sa dostal do skupinky usmievavých chalanov, hneď sme sa zoznámili, ale nepamätám sa na žiadne meno, boli ťažké na zopakovanie a nemožné na zapamätanie. Diskutovali sme na danú tému - školstvo. Neskôr sme spravili pár cvičení a urobili si v dvojiciach kvíz. Každý zo skupiny niečo povedal, vačšinou si Fíni medzi sebou robili srandu a vtipkovali, ale akonáhle hovoril niekto z nás (zahraničných) všetci stíchli a so záujmom nás počúvali. Už sme boli trochu unavení a veľmi nás potešilo, keď hodina skončila aj keď bola pre nás veľmi zaujímavá.
Ako povedal Matej, určite sme do tejto hodiny priniesli trochu života a aj Fínom sa to určite páčilo, pretože sa celý čas usmievali, čo pre nich nie je zvykom.

Ako sme si nezahrali

Aby sme nemali pocit že sú nám športovacie preukazy ktoré sme si vybavili zbytočné, rozhodli sme sa že si ideme urobiť niečo pre svoje zdravie. Možností je tu veľa - športy od výmyslu sveta, a tak sme si ako dvaja basketbaloví nadšenci vybrali práve basket. Tak ako posledné dva dni bola cesta opäť šmykľavá, možno (a práve pre to) s nami nešiel Matej ani Tomáš takže to zostalo na nás dvoch. Požičal som si Matejov bicykel keďže ja nemám stále svoj vlastný a vybrali sme sa s dostatočným časovým predstihom aby sme stihli prísť na miesto ktoré je na druhej strane Oulu. Chodníky boli ako zrkadlo tak sme si povedali že radšej prídeme neskôr ako by sme sa mali zabiť. Ale čo sa nestalo, po pár metroch od intráku to Michal podcenil, šmykol sa a spadol. Nič vážne sa nestalo, iba si trochu nabil bok a namočil si celú rukavicu do ľadovo studenej mláky - celý čas mu v nej potom mrzla ruka.

Čakala nás dlhá cesta ktorá sa predlžovala tým, že sme stále čumeli do mapy, bolo strašné orientovať sa a nájsť tie šialené fínske názvy ulíc na mape. Po dlhom hľadaní sme nakoniec našli športovú halu, v ktorej sa to malo hrať, problém však bol že sme prišli s pol hodinovým meškaním pri čom len celý samotný tréning mal trvať jednu hodinu. Rozhodli sme sa že sa už nejdeme prezliekať a zvrchu z tribúny sme sledovali ako sa na malom pristore na 2 košoch tlačia dvadsiati hráči (5 na 5 na jeden kôš), ktorých striedali ďalší piati - hrôza! Hodina cesty bicyklom, dvadsať minút v úlohe sklamaných divákov a ďalšia hodina pre cestu domov. Keďže mi už bola poriadna zima prehovoril som Michala aby sme sa ešte skočili niekam zohriať, vybrali sme si krčmu, ktorá bola pri centre mesta - Tumpru Pub.

Pracovala tam veľmi pôvabná barmanka Miina ktorá nám odporučila (pravdepodobne) fínske pivo, ktoré je tak populárne v ich krčme.

Tak sme pokecali, popili a zaplatili skoro 10 eur za 2 pivá a išli sme.

Chuť do hrania nám nechýbala ani ďalší deň, tentokrát malo byť miesto podstane bližšie (pešo cca 20 min.). Dorazili sme tam s polhodinovým časovým predstihom aby sme mohli byť na ihrisku čo najdlšie, pre prípad že bolo už prázdne pred oficiálnym začatím basketu. Tentokrát sme stiahli aj Mateja nech ide s nami. Len samotnú telocvičnu sme hľadali asi pol hodinu (pýtali sme sa ale nikto nám nebol schopný povedať presne kde to je - jeden ukazoval tam, iný inam), keď sme však narazili na jednu veľmi ochotnú pani (možno učiteľka na fakulte kde daná telocvičňa je) ktorá išla s nami a spýtala sa vrátnika nech nám poradí. Zaujímavosťou je že telocvičňa je na 3 poschodí (preto sme ju nevedeli nájsť).
To že nás nešťastie z predošlého dňa neopustilo sme pochopili po tom ako nám oznámili že dnes sa basket nehrá kvôli nejakým skúškam ktoré sa tam konajú. Tak sme s dlhými nosmi išli späť na intrák. Tak snáď na budúci týždeň.

Naša prvá hodina fínštiny

pilná práca na hodine

Naša prvá hodina prebiehala celkom hladko. Síce sme sa podaktorí aj čudovali, koľko papierov dokáže naša mladá pani učiteľka rozdať počas niekoľkých minút. Hneď ako vysvetlila prácu na hodine, tak nasledujúcu polhodinu iba chodila pomedzi študentov a rozdávala prefotené papiere. Mne to napríklad pripadalo čudné, no Tomáš Uhlír nám hneď situáciu objasnil, že nejako podobne to vypadá aj u nich na angličtine, na jeho domovskej fakulte. Medzi hŕbou papierov sa nachádzal aj jeden žltý papier. Každý naň mal nakresliť svoju rodinu.

rodina Uhlířovcov

rodinaRapčanovcov

rodina Lalíkovcov

rodina Miškovská

Počas našeho kreslenia zatiaľ "PANČKA" písala preklady názvov členov rodiny na tabuľu. Samozrejme z angličtiny do fínštiny. Uvádzam nikoľko prekladov zo SVK - FIN - ANG

otec - ISA - father ......................... je - ONKO - is
matka - AITI - mother ................ TU - täälla - here
sestra - SISKO - sister ................. áno - KYLLA - yes
noc - YO - night ............................. kto - KUKA - who?
mačka - KISSA - cat .................... mesto -KAUPUNKI - city
pes - KOIRA - dog ........................ rozprávať - PUHUA - to speak
dom - TALO - house .................... žiť - ASUA - to live
krajina - MAA - country .............. byť - OUA - to be
oheň - TULI - fire ......................... JA SOM - minä olen - I'm
vietor - TUULI - wind ................. ONI SÚ - he ovat - They're

Stravovacie zvyky po fínsky

Nieže by som bol nespokojný s jedálňami na Slovensku, no pravdu povediac mám rád výber jedla podľa chuti. U nás v jedálni pri Fakulte prírodných vied si človek môže vybrať jedno z troch jedál tak, že v predchádzajúci deň si zvolí jedlo z určitej ponuky a ďalší deň si na základe tejto voľby jedlo môže zjesť. Je to celkom OK. No ja som od mala mal rád "ešte väčší výber". Keď som si prvý krát vyberal jedlo prostredníctvom "švédskych stolov", tak som bol celý bez seba, lebo som si nabral iba to čo som chcel a koľko som toho chcel. Ako som už spomínal, tak naše jedálne na Slovensku majú predvolené jedlá, ktoré sú už kompletné. Jediná vec, čo na tom môžem zmeniť je to, či si zoberiem jeden alebo dva krajce chleba k polievke, alebo si pôjdem viac krát nabrať malinovku. Tu na severe je ale situácia o mnoho iná. Ako náhle vojdem do jedálne a zoberiem si tácku, na ktorú si dám príbor a malý tanierik, mám pred sebou neobmedzené možnosti. Najprv sú mi k dispozícii čerstvo nakrájané chleby, ktoré môžem potrieť jednou z troch, alebo štyroch pomazánok. Ďalej prechádzam popri chladiacom boxe s niekoľkými druhmi šalátov, tieto si vyberám na menší tanierik, koľko mi len žalúdok dokáže stráviť a na koľko sa cítim. V obede pre študentov za 1,4 euro sú zarátané dva poháre. Či si už načapujem do oboch mlieko, kefír, malinovku, či nealkoholické pivo, tento výber je len na mne, samozrejme to môžem aj kombinovať. Na rade je hlavné jedlo, ktoré si každý študent naberie na veľký tanier a tiež má k dispozícii výber minimálne z dvoch druhov jedál. Každý druh hlavného jedla je ale samostatne v nádobách a kombinácia ponúkaných jedál s prílohami je taktiež na študentovi a jeho voľbe.. Veľmi dobré a praktické, každý je to, čo si naloží.. :00000000000

Predstavil som základnú ponuku, ktorá normálne stojí 3,5 euro, no pre študenta so študentskou kartou je iba za spomínané euro+40 centov. V rozšírenej ponuke je hlavné jedlo v normálnej cene za 6 euro, no pre študenta je toto jedlo iba za 3,4 euro. Taktiež dobré, no ako správni Slováci si predsa nebudeme naberať tie drahšie jedlá, keď sa najeme aj lacnejšie a taktiež plnohodnotne.. Jedinou nevýhodou je to, že k dispozícii nie je polievka, tak ako u nás. Ako sa stravujeme v Oulu niečo vyše týždňa, tak sme mali zatiaľ iba jeden-krát polievku a aj to sme nevedeli, že je to polievka..

Globálne otepľovanie

Pred odchodom ma všetci tí, čo mali niečo s touto krajinkou niekedy spoločné varovali pred zimou a hovorili mi, aby som si nezabudol teplé oblečenie ako napr.: šál, rukavice, spodky... a však si to asi viete predstaviť. Ja som ich radu poslúchol. Však to určite nemysleli v zlom a pravdupovediac aj ja som si myslel, že keď vystúpim z lietadla, tak tu bude aspoň pol metra snehu a treskúca zima ako vo Vorkute. No už príchodom do Helsínk ma to trošku sklamalo, ale tak bol tam aspoň sneh. Naďalej som dúfal, že po presune na miesto môjho štúdia, čo je asi 200 km od polárneho kruhu to bude o čosi lepšie, a stále nič.. trošku snehu na cestách a chodníkoch ale zima nikde... Síce pár dní po našom príchode sa tu držala teplota niekde tesne pod nulou, ale teraz nám tu už druhý deň prší... Je to niečo strašné. Človek sa teší a teší a stále nič... Domorodci sa nám vyhrážali, že zima ešte len príde, ale ja im už po dnešnom upršanom dni neverím... To globálne otepľovanie je asi naozaj pravda.

Veď je toto normálne?

A KDE TO TÍ CHLAPCI SÚ ??

Kde bolo tam bolo, za niekoľkými riekami a kopčekmi. Kde sa voda snežila a piesok sa nachádzal iba na 500 metrovej pláži na pobreží Oulu. Jedného dňa tam prišli štyria študenti na skusy, niečomu novému sa priučiť, načerpať nové skúsenosti, zdokonaliť sa v jazyku a nie len v anglickom. A KDE TO VLASTNE SME .. no predsav zakrúžkovanej oblasti v strede Fínska, 200 km od polárnej kružnice, mestečko na severo-východnom pobreží Botnického zálivu, tam kde sa rybky otáčajú

Ako som sa dostal k mojmu "bicygľu"

MATEJ
Vo Fínsku je veľmi dôležité cestovanie. Keďže nie je MHD-čka lacná záležitosť a každý sa potrebuje dopraviť na určité miesto, či do školy či kam, lacnou alternatívou je preto cestovanie na bicykli. Jedného pekného dňa, kedy neprestajne snežilo, zima bola ako v "Carihrade", zaklopal na dvere susedko z našej chodby, mimochodom to bol pakistánec, ktorý žije v Holandsku a študuje v Birminghame v Anglicku menovaný OMAR. Čiže sa objavil vo dverách.


Že mu spomínal jeden španiel, vraj má na predaj bicykel. Tu v Oulu sa pohybuje cena nového nad 200 euro. Ojazdený stojí v obchode od 70-100 euro. Študenti ale majú vo zvyku si predávať bicykle medzi sebou. Spomínaný Omar ale vybavil super kšeft. Zohnal bicykel, ktorý stál iba 30 euro. No bol by som bez rozumu, keby som to nezobral. Má všetko čo má takýto "cajgeľ" v Oulu mať: nosič, blatníky na obidvoch kolesách, zámok.. No čo viac si môže študent priať.

A NEKÚP TO !!! :)

MIŠO
Kedže sa rozšírilo, že zháňame bicykle.. Sem tam nám niekto zaklopal na dvere a ponúkal nám nejakú mašinu. Ale všetky boli drahé, okolo 60 eur. Asi dva dni po Matejovej kúpe storočia, sa u nás zastavila naša "spojka" s celým intrákom Omar, že má na predaj jeho kamoš ďaľší stroj. Zbehol som s ním dole k bicyklom a vytiahol z kopy jednu starú šunku. Vyskočil som naň a dal si pár šprintov po chodbe.. Bol v pohode, tak som ho išiel k holanďanovi vyplatiť. Chcel za neho 35 eur, čo bola dobrá cena, pretože mal bohatú výbavu - odrazka vpredu, vzadu, na kolesách, nosič, zvonček, zámok, brzda pedálom (ako na BMX, že nemá páčkové brzdy).


Tomáš R.

Z vyššie uvedených dôvodov som sa aj ja zaujímal o kúpu nejakého bicyklu. Nuž ja som nemal také šťastie ako mojí kolegovia Matej a Michal... Ja som zo všetkých strán počúval len samé nelukratívne ponuky... občas mail, občas mi niekto len tak niečo pošepol, no všetko nad 59 euro a nemyslite si že to boli bicykle na úrovni... Po pár ponukách ma to prestávalo baviť.. vždy počúvať za koľko ho kúpil a koľko doň potom vrazil... Raz som sedel za PC a prišiel mi mail s ďalšou ponukou... tak som sa opäť zdvihol a šiel som sa na to pozrieť. Zaklopem na dvere a otvorí mi černoško... Prehodil som s ním slovko a po zhliadnutí ponúkaného tovaru a následného oboznámenia sa s cenou (50 euro) som sa rozhodol to vziať... (jednoducho som to nezvládol...)
Je to "horský" bicykel: svetlo, zámok, nosič (zatiaľ nepoužiteľný) a asi dámsky model... Pravdaže malá osmička na zadnom kolese grátis :)
Nie je to žiadna mašina mojich snov (a asi nie len mojich), ale tak snáď mi poslúži a tešim sa z neho :)

"Crazy videos in da Oulu"

Upozorňujem že niektoré sú iba pre silné žalúdky a obsahujú nadávky!

cesta vlakom z Helsínk do Oulu (po 4,5 hod. cesty)


ako sme naháňali zajaca v meste

Frencescova noha vo dverách výťahu

Nočná idylka

trochu z fínskej kultúry

Prvé dva dni v škole

Už na druhý deň po našom príchode nas očakávali v škole, aby nás oboznámili so štúdiom a zvykmi tu vo Fínsku. Teda nebola to priamo naša škola, ale jej rektorát.
Mali sme tam byť o pol desiatej no... "žiaľ" nestalo sa tak... stretávka v školskej jedálni (alebo ako to nazvať) a dať si nejaký ten čajík, kávičku a pokecať. Chceli od nás všetkých len základné informácie, tak som to mojou angličtinou nejako vykryl... :) Zistili sme, že v Oulu nie sme jediní Slováci. Stretlo sa nás tam cca 17 a z toho bolo okrem nás ešťe 3 ks Slovákov. Celkom milé zistenie :) Po tom uvítaní sme sa všetci presunuli do prednáškovej miestnosti, kde nás asi šesť hodín bombardovali rôznymi informáciami ako napríklad získať študenskú kartu atď... na konci dňa som mal naozaj dosť.
Na druhý deň ráno to vyzeralo podobne ako deň pred tým, ale boli sme trošku dochvíľnejší. Možno to bolo preto, že sme tentokrát nekráčali na rektorát, ale priamo do našej budovy, ktorá je o podstatný kúsok bližšie.
Vstúpili sme do vchodu našej školy a hneď tam sme zbadali tlupu študentov.. ako som tak po nich pozeral tak sa mi zdalo, že to domorodci nie sú... a ani som sa nemýlil (dalši zahraniční študenti). Čakal nás deň kultúry a života v Oulu (akési oboznámenie sa so zvykmi).
Začali nás kŕmiť rôznymi informáciami aké sú tu zvyky a mravy. Bolo to robené formou prednašky, pomedzi ne nám niečo zaspievali a po obede nám pustili nejaké dva ks filmíkov o Oulu. Jeden z nich sa volal "Oulu - Walk the City" a že vraj ho mal na svedomí slovenský študent, čo tu bol pred pár rokmi, no a mňa ako slováka to celkom potešilo :)
Na samom konci oboznamovania sa s krajinou nám predviedli "divadelnú inscenáciu" o typických postavách (prvkoch) tejto severskej krajiny. Podľa mňa to bolo miestami celkom vtipné... najlepšie asi vidieť.
Po tom všetkom sme boli konečne na konci...

Iný kraj, iný mrav...

Je tu možno pár vecí na ktoré by sme chceli poukázať a priblížiť vám týmto spôsobom fínsku kultúru a príhody ktoré sa nám stali. Jedna z vecí, ktorá je veľmi bežná je, že keď Fín/ka sediaci/a vedľa vás v nejakom dopravnom prostriedku (v mojom prípade v lietadle), nedajú nijakým spôsobom najavo že chcú alebo práve vystupujú. Sedel som v uličke, po chvíli chcel ísť ujo pri okne na toaletu, jediné čo som zaregistroval bolo len také jemné mávnutie rukou a už iba to ako sa dvíha aby prešiel. Včera na uvítacej prednáške o fínskej kultúre sme sa dozvedeli že spôsob ako to zbadáte je taký, že sa ľudia ktorí chcú vystupovať (napr. v MHD) začnú nasadzovať čiapku a rukavice na seba a pomaličky sa tlačiť k uličke. Nepadne však žiadne slovo ani náznak toho čo vlastne chcú. Keď sa napríklad pozdravíte niekomu na ulici a on sa vám neodzraví, je to určite Fín. Ďalšia príhoda sa stala pri kúpe SIM karty, vošli sme všetci štyria do predajne a tak som sa pýtal za nás všetkých, vybafol som to na predavača že potrebujeme SIMky do mobilov. Chlapík otvoril skrinku v ktorej ich majú a oznámil mi že majú žiaľ iba poslednú lebo mali inventúru tak mi ju teda vsunul do rúk že nech si ju zoberiem a nič za ňu nepýtal. Trošku som sa čudoval a pýtal sa ho či to myslí vážne že je zdarma, na moje prekvapenie to bolo skutočne tak. Ešte dlho po tom som to rozdýchaval.

Ako som získal počítač

Keďže včera nebol čas na spýtanie sa ohľadom počítača, tak som to nechal tak na neskôr (myslel som si že na iný deň), ale už dlhšiu dobu ma celkom "provokoval" počítač ktorý sa povaľoval na chodbe hneď oproti vstupu do výťahových dverí. Keďže sa nepohol ani o milimeter tak mi to začalo vŕtať v hlavne komu asi patrí. Tak som len tak zo srandy napísal našemu Dormitory Managerovi (manažérovi internátov) Kallemu ktorý býva na našej chodbe či nevie komu patrí a či by som si ho nemohol zobrať. Povedal mi že prečo nie, tak som ho teda dotrepal do izby, veľký monitor ktorý zaberá takmer pol stola a klávesnicu a myš. Problém však bol že mi chýbali káble od zdroja, ktoré sa však nachádzali úplne v inej izbe len tak pohodené niekde v skrini - Kalle si to pamätal. Parametre: Pentium III, 996 MHz, 512 RAM, 140 GB HDD

Internát

Náš internát sa volá Otokylä a je nie je ďaľeko od centra mesta. Je to v skutočnosti 8 päť-poschodových panelákov, myslím, že 4 z nich majú saunu. Kde bývajú prevažne zahraniční študenti.

My bývame v bloku A, na štvrtom poschodí, izba číslo 403, ak by ste nás chceli prísť pozrieť :D

Ako na Slovensku majú vo vchode miestnosť na bicykle, Fíni majú miesto toho saunu lebo všetky bicykle majú nezamknuté, len tak pohodené pred vchodom a to aj počas noci.

Zatiaľ nás tu nie je veľa, ostatní prídu až o nejaké dva týždne. Prvý nás na intráku privítal poliak Slavek, neskôr sa pridali aj talian Francesco, holandský pakistanec Omar žijúci v Anglicku a fín Kalle (vedúci internátu). Fakt pohodoví chlapíci, sú tu už nejaký 4. mesiac a všetci z ich partie už odišli, takže boli radi, že prišiel niekto nový. Neskôr sme spoznali na intráku aj troch Slovákov študujúcich na City University v BA Paľa, Igora a Romanu.

Čo nás dosť všetkých prekvapilo bol náš magický kľúč od izby, otvoríme s ním všetky dvere, ktoré otvoriť môžeme, teda od izby, od dverí do vchodu, od sauny, od miestnosti s bicyklami a ktovie kde všade ešte pasuje.

Do školy nám cesta trvá asi 10 minút pešo, ale s bicyklami, ktoré si plánujeme kúpiť nám to skráti cestu asi na polovicu.

Cesta

Ja osobne som išiel autom do BA, chalani si dali zraz na autobusovej stanici niečo pred desiatou. O 10.15 vyrazili do Blavy, kde prišli okolo druhej. Samozrejme, keďže jediný zákon ktorý skutočne funguje je zákon schválnosti, takže noc pred tým usilovne snežilo takže sme mali všetci obavy aby sme prišli v poriadku. Na druhej strane to bol aj trošku paradox, snehu nám veľa nedoprialo kým sme boli ešte na Slovensku, ale asi preto že mierime do snežnej krajiny. Na hlavnú autobusovú stanicu na Mlynských nivách v Bratislave som dorazil o 15.00, chalani tam už čakali boli čakajúc hneď pri v chode plní dobrej nálady s veľkými batohmi. Čas ubiehal veľmi rýchlo, posledné smsky a volania rodičom a našim láskam na území Slovenska, to však pokračovalo aj v autobuse. O 16.00 nám odchádzal autobus s nástupišta číslo 12 na letisko Schwechat do Viedne, ešte som sa rozlúčil s mojim bráškom, zaplatil ujovi šoférovi nekresťanských 30 sk,- za batožinu a vyrážali sme. Cesta ubiehala veľmi rýchlo keďže sme celú cestu presmiali a bol nás plný autobus. Po tom ako sme vystúpili ešte pribehol za Tomášom chalan so šálom ktorý si tam skoro zabudol (nuž, asi by to teraz ľutoval že ho nemá).

Z letiska sme boli riadne vyguľaní, bolo väčšie ako sme čakali. Check-in otvárali až o hodinu po našom príchode tak sme sa ešte trošku pomotali, váha batožín nakoniec nehrala žiadnu rolu keďže nám ich ani nevážili (teda tak sa mi zdalo). Mali sme trošku problém lebo letenky ktoré pre nás mali pripravené boli v Business class nie v Economic, teda mali sme byť pôvodne v tej luxusnejšej časti, okrem Mateja. Nakoniec nám to aj tak opravili a boli sme Economic, bol som však trošku sklamaný lebo som nesedel s chalanmi ale s nemým Fínom ktorý letel tiež do Helsínk (teraz mi je už jasné že nebol nemý, ale len obyčajný človek z Fínska), jediné slová ktoré sme si povedali moje "Nazdravie" keď si kýchol a jeho "Ďakujem". To že som s nimi nesedel je škoda aj preto že som chcel vidieť ako sa bude Michal tváriť, keďže toto bol jeho prvý let.